11. Tikavaggo

1. Rāgasuttaṃ

107. ‘‘Tayome , bhikkhave, dhammā. Katame tayo? Rāgo, doso, moho. Ime kho, bhikkhave, tayo dhammā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya tayo dhammā bhāvetabbā. Katame tayo? Rāgassa pahānāya asubhā bhāvetabbā, dosassa pahānāya mettā bhāvetabbā, mohassa pahānāya paññā bhāvetabbā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya ime tayo dhammā bhāvetabbā’’ti. Paṭhamaṃ.

2. Duccaritasuttaṃ

108. ‘‘Tayome, bhikkhave, dhammā. Katame tayo? Kāyaduccaritaṃ, vacīduccaritaṃ, manoduccaritaṃ. Ime kho, bhikkhave, tayo dhammā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya tayo dhammā bhāvetabbā. Katame tayo? Kāyaduccaritassa pahānāya kāyasucaritaṃ bhāvetabbaṃ, vacīduccaritassa pahānāya vacīsucaritaṃ bhāvetabbaṃ, manoduccaritassa pahānāya manosucaritaṃ bhāvetabbaṃ. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya ime tayo dhammā bhāvetabbā’’ti. Dutiyaṃ.

3. Vitakkasuttaṃ

109. ‘‘Tayome, bhikkhave, dhammā. Katame tayo? Kāmavitakko, byāpādavitakko, vihiṃsāvitakko. Ime kho, bhikkhave, tayo dhammā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya tayo dhammā bhāvetabbā. Katame tayo? Kāmavitakkassa pahānāya nekkhammavitakko bhāvetabbo, byāpādavitakkassa pahānāya abyāpādavitakko bhāvetabbo, vihiṃsāvitakkassa pahānāya avihiṃsāvitakko bhāvetabbo. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya ime tayo dhammā bhāvetabbā’’ti. Tatiyaṃ.

4. Saññāsuttaṃ

110. ‘‘Tayome , bhikkhave, dhammā. Katame tayo? Kāmasaññā, byāpādasaññā, vihiṃsāsaññā. Ime kho, bhikkhave, tayo dhammā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya tayo dhammā bhāvetabbā. Katame tayo? Kāmasaññāya pahānāya nekkhammasaññā bhāvetabbā, byāpādasaññāya pahānāya abyāpādasaññā bhāvetabbā, vihiṃsāsaññāya pahānāya avihiṃsāsaññā bhāvetabbā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya ime tayo dhammā bhāvetabbā’’ti. Catutthaṃ.

5. Dhātusuttaṃ

111. ‘‘Tayome, bhikkhave, dhammā. Katame tayo? Kāmadhātu, byāpādadhātu, vihiṃsādhātu. Ime kho, bhikkhave, tayo dhammā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya tayo dhammā bhāvetabbā. Katame tayo? Kāmadhātuyā pahānāya nekkhammadhātu bhāvetabbā, byāpādadhātuyā pahānāya abyāpādadhātu bhāvetabbā, vihiṃsādhātuyā pahānāya avihiṃsādhātu bhāvetabbā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya ime tayo dhammā bhāvetabbā’’ti. Pañcamaṃ.

6. Assādasuttaṃ

112. ‘‘Tayome, bhikkhave, dhammā. Katame tayo? Assādadiṭṭhi, attānudiṭṭhi, micchādiṭṭhi. Ime kho, bhikkhave, tayo dhammā. Imesaṃ kho , bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya tayo dhammā bhāvetabbā. Katame tayo? Assādadiṭṭhiyā pahānāya aniccasaññā bhāvetabbā, attānudiṭṭhiyā pahānāya anattasaññā bhāvetabbā, micchādiṭṭhiyā pahānāya sammādiṭṭhi bhāvetabbā . Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya ime tayo dhammā bhāvetabbā’’ti. Chaṭṭhaṃ.

7. Aratisuttaṃ

113. ‘‘Tayome , bhikkhave, dhammā. Katame tayo? Arati, vihiṃsā [vihesā (ka.)], adhammacariyā. Ime kho, bhikkhave, tayo dhammā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya tayo dhammā bhāvetabbā. Katame tayo? Aratiyā pahānāya muditā bhāvetabbā, vihiṃsāya pahānāya avihiṃsā bhāvetabbā, adhammacariyāya pahānāya dhammacariyā bhāvetabbā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya ime tayo dhammā bhāvetabbā’’ti. Sattamaṃ.

8. Santuṭṭhitāsuttaṃ

114. ‘‘Tayome, bhikkhave, dhammā. Katame tayo? Asantuṭṭhitā, asampajaññaṃ, mahicchatā. Ime kho, bhikkhave, tayo dhammā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya tayo dhammā bhāvetabbā. Katame tayo? Asantuṭṭhitāya pahānāya santuṭṭhitā bhāvetabbā, asampajaññassa pahānāya sampajaññaṃ bhāvetabbaṃ, mahicchatāya pahānāya appicchatā bhāvetabbā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya ime tayo dhammā bhāvetabbā’’ti. Aṭṭhamaṃ.

9. Dovacassatāsuttaṃ



11. 三法品
1. 贪欲经
107. "诸比丘，有此三法。何为三？贪欲、嗔恚、愚痴。诸比丘，此即三法。诸比丘，为断除此三法，应当修习三法。何为三？为断除贪欲应当修习不净观，为断除嗔恚应当修习慈心，为断除愚痴应当修习智慧。诸比丘，为断除此三法，应当修习此三法。"第一
2. 恶行经
108. "诸比丘，有此三法。何为三？身恶行、语恶行、意恶行。诸比丘，此即三法。诸比丘，为断除此三法，应当修习三法。何为三？为断除身恶行应当修习身善行，为断除语恶行应当修习语善行，为断除意恶行应当修习意善行。诸比丘，为断除此三法，应当修习此三法。"第二
3. 寻思经
109. "诸比丘，有此三法。何为三？欲寻、恚寻、害寻。诸比丘，此即三法。诸比丘，为断除此三法，应当修习三法。何为三？为断除欲寻应当修习出离寻，为断除恚寻应当修习无恚寻，为断除害寻应当修习无害寻。诸比丘，为断除此三法，应当修习此三法。"第三
4. 想念经
110. "诸比丘，有此三法。何为三？欲想、恚想、害想。诸比丘，此即三法。诸比丘，为断除此三法，应当修习三法。何为三？为断除欲想应当修习出离想，为断除恚想应当修习无恚想，为断除害想应当修习无害想。诸比丘，为断除此三法，应当修习此三法。"第四
5. 界经
111. "诸比丘，有此三法。何为三？欲界、恚界、害界。诸比丘，此即三法。诸比丘，为断除此三法，应当修习三法。何为三？为断除欲界应当修习出离界，为断除恚界应当修习无恚界，为断除害界应当修习无害界。诸比丘，为断除此三法，应当修习此三法。"第五
6. 味着经
112. "诸比丘，有此三法。何为三？味着见、我随见、邪见。诸比丘，此即三法。诸比丘，为断除此三法，应当修习三法。何为三？为断除味着见应当修习无常想，为断除我随见应当修习无我想，为断除邪见应当修习正见。诸比丘，为断除此三法，应当修习此三法。"第六
7. 不乐经
113. "诸比丘，有此三法。何为三？不乐、伤害、非法行。诸比丘，此即三法。诸比丘，为断除此三法，应当修习三法。何为三？为断除不乐应当修习喜悦，为断除伤害应当修习无害，为断除非法行应当修习法行。诸比丘，为断除此三法，应当修习此三法。"第七
8. 知足经
114. "诸比丘，有此三法。何为三？不知足、不正知、多欲。诸比丘，此即三法。诸比丘，为断除此三法，应当修习三法。何为三？为断除不知足应当修习知足，为断除不正知应当修习正知，为断除多欲应当修习少欲。诸比丘，为断除此三法，应当修习此三法。"第八
9. 难教经
[注：文中似乎缺少了第9段的具体内容]

115. ‘‘Tayome, bhikkhave, dhammā. Katame tayo? Dovacassatā, pāpamittatā, cetaso vikkhepo. Ime kho, bhikkhave, tayo dhammā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya tayo dhammā bhāvetabbā. Katame tayo? Dovacassatāya pahānāya sovacassatā bhāvetabbā, pāpamittatāya pahānāya kalyāṇamittatā bhāvetabbā, cetaso vikkhepassa pahānāya ānāpānassati bhāvetabbā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya ime tayo dhammā bhāvetabbā’’ti. Navamaṃ.

10. Uddhaccasuttaṃ



115. "诸比丘，有此三法。何为三？难教性、恶友谊、心散乱。诸比丘，此即三法。诸比丘，为断除此三法，应当修习三法。何为三？为断除难教性应当修习善教性，为断除恶友谊应当修习善友谊，为断除心散乱应当修习入出息念。诸比丘，为断除此三法，应当修习此三法。"第九
10. 掉举经
[注：文中似乎缺少了第10段的具体内容]


116. ‘‘Tayome , bhikkhave, dhammā. Katame tayo? Uddhaccaṃ, asaṃvaro, pamādo. Ime kho, bhikkhave, tayo dhammā. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya tayo dhammā bhāvetabbā. Katame tayo? Uddhaccassa pahānāya samatho bhāvetabbo, asaṃvarassa pahānāya saṃvaro bhāvetabbo, pamādassa pahānāya appamādo bhāvetabbo. Imesaṃ kho, bhikkhave, tiṇṇaṃ dhammānaṃ pahānāya ime tayo dhammā bhāvetabbā’’ti. Dasamaṃ.

Tikavaggo ekādasamo. [paṭhamo (syā.)]

Tassuddānaṃ –

Rāgaduccaritavitakka, saññā dhātūti vuccati;

Assādaaratituṭṭhi, duve ca uddhaccena vaggoti.

116. "诸比丘，有此三法。何为三？掉举、不防护、放逸。诸比丘，此即三法。诸比丘，为断除此三法，应当修习三法。何为三？为断除掉举应当修习止，为断除不防护应当修习防护，为断除放逸应当修习不放逸。诸比丘，为断除此三法，应当修习此三法。"第十
第十一品 三法品完
其摄颂：
贪与恶行寻，想念界所说；
味着不乐足，二经掉举品。

